Často sa stretávam s otázkou, či po celkovom zateplení bytového domu majú byť v rozpočítaní nákladov za dodané teplo na vykurovanie naďalej používané koeficienty nepriaznivej polohy.

Podľa logiky vyúčtovania, rozpočítavame celkový náklad na dodané teplo na vykurovanie. Zdôrazňujem, že náklad rozpočítame, teda rozdelíme na jednotlivých odberateľov v bytovom dome. Pri rozdeľovaní nákladu v nezateplených bytových domoch zohľadňujeme polohy jednotlivých miestností z hľadiska ich nevýhodnosti. Teda miestnosti s nevýhodnou polohou (rohové, pod strechou a pod.) majú svoju spotrebu korigovanú o „koeficient nepriaznivej polohy“. Miestnosť s nepriaznivou polohou sa posudzuje voči miestnostiam, ktoré takúto polohu nemajú (vnútorné miestnosti). Je potrebné si uvedomiť, že v bytovom dome budú vždy existovať miestnosti ktoré majú nepriaznivú polohu voči vnútorným miestnostiam budovy. Celkové zateplenie obvodového plášťa budovy nezmení takejto miestnosti jej nevýhodnú polohu. Táto miestnosť bude z hľadiska posudzovania výhodnosti resp. nevýhodnosti polohy stále miestnosť s nevýhodnou polohou. Samozrejme, že zateplením obvodového plášťa sa tepelné straty objektu a teda aj tejto miestnosti znížili, ale tie sa znížili aj vnútorný miestnostiam – tým s výhodnou polohou. Takže záver: keďže sa posudzuje výhodnosť resp. nevýhodnosť polohy miestnosti voči tým s vnútornou polohou (teda tých výhodných) stále bude mať napríklad rohová miestnosť nevýhodnejšiu polohu ako tá vnútorná. A to aj napriek celkovému zatepleniu obvodového plášťa budovy. Teda podľa nášho názoru sa koeficienty nepriaznivej polohy majú naďalej používať aj v objektoch po celkovom zateplení obvodového plášťa.